Snímač, ktorý zbiera svetlo
V roku 1969 vymysleli Willard Boyle a George Smith v Bell Labs súčiastku CCD. Svetlo v nej vďaka fotoelektrickému javu, ktorý vysvetlil Albert Einstein, vytvára elektrický náboj a čip ho bod po bode prečíta. Za tento vynález dostali v roku 2009 Nobelovu cenu za fyziku, spolu s Charlesom Kaom, otcom optických vlákien.
Veľký ako hriankovač
Sasson dostal v Kodaku za úlohu zistiť, či sa dá CCD použiť na fotografovanie. Poskladal zariadenie veľké ako hriankovač: objektív z filmovej kamery, čip CCD, obvody a kazetový magnetofón. Na zobrazenie fotky potreboval upravený televízor.
Kodak to zaspal
Vedenie Kodaku sa bálo, že digitál zničí predaj filmov, a vynález odložilo. Digitálne fotoaparáty neskôr predávali iné firmy, fotoaparát sa presunul do mobilu a Kodak v roku 2012 vyhlásil úpadok. Snímače na podobnom princípe dnes obsahuje každý mobil aj bezpečnostná kamera.